Klavírne kvarteto č. 1 (Brahms)

Klavírne kvarteto č. 1 g mol, Op. 25

Druh skladby
komorná skladba (orch. Schönberg)
Vznik
1861
Časti
Allegro Intermezzo. Allegro, ma non troppo Andante con moto Rondo alla Zingarese. Presto
Približná dĺžka
40 min.

Klavírne kvarteto č. 1 g mol, Op. 25 je dielo nemeckého skladateľa Johannesa Brahmsa.

Skladateľ dielo zložil v roku 1861 a bolo vydané ako tretie skladateľovo komorné dielo v poradí. Pred sláčikovým kvartetom, žánrom, v ktorom zanechali vynikajúce diela už Haydn a Beethoven, mal Brahms skoro taký rešpekt ako pred symfóniou a jeho Dve sláčikove kvartetá, Op. 51 boli vydané až v roku 1873. Dovtedy (ale i potom) Brahms s obľubou skladal hudbu pre menej obvyklé komorné zoskupenia, ako je sláčikove kvinteto, sláčikove sexteto, spomínané klavírne kvarteto či dokonca trio s lesným rohom.

Klavírne kvarteto g mol bolo prvé Brahmsove verejne predvedené komorné dielo. Premiéra sa konala vo Viedni a za klavírom sa predstavila virtuózka a Brahmsova blízka priateľka Clara Schumannová. Ohlasy na dielo boli rozpoluplné, najmä čo sa týka prvej vety. Ako však spomína priamy účastník premiéry a Brahmsov životopisec Max Kalbeck, "najsilnejší aplaus zožalo maďarské finále kvarteta, a fakt, že violončelistovi počas predstavenia odletela a praskla kobylka jeho nástroja, neuškodilo jeho prijatiu; práve naopak, každý sa potešil, že si bude môcť vypočúť bystrý "čardáš", ktorého pasáže nechal skladateľ sláčikovým nástrojom prehnať tak rázne, ešte raz."

Dnes sa kvarteto radí medzi najobľúbenejšie a najhrávanejšie Brahmsove komorné diela vôbec. K jeho popularite prispela aj orchestrácia diela Arnoldom Schönbergom, ktorý ho radil medzi svoje obľúbené hudobné kusy.

Prvá veta má schému sonátovej formy, avšak je tu možné rozlíšiť až päť tém, ktoré zaznievajú v expozícií. Témy nie sú príliš rozsiahle a niektoré z nich by bolo možné označiť skôr ako motívy. Dielo sa začína tichým, váhavým sólom klavíra, ktorý prezentuje hlavnú tému-motív, ktorú predstavuje v podstate jednoduchý rad metricky rovnocenných 15 tónov.. Ku klavíru sa pripája violončelo a vzápätí viola a husle a spoločne motív dovedú do intenzívneho dramatického vyvrcholenia. Potrebný kontrast v expozícií prináša najmä tretia optimistická téma v D dur, ktorá je však skor iba epizodická. V prevedení dominuje hlavná a vedľajšia druhá téma, s ktorými skladateľ pracuje tak, že hudba neustále osciluje medzi tichou, melancholickou, a dramatickou až zlostnou polohou. Repríza začína netypicky druhou témou, až potom je zreprízovaná hlavná téma a modulovaná štvrtá a piata téma. Veta je ukončená kódou v tichom zamyslení.

Druhá veta, Intermezzo, nahrádza obvyklé Scherzo, hoci tanečný rytmus a 3/4 takt ostáva zachovaný. Veta svojou atmosférou nadväzuje na prvú a nabáda k zamysleniu.

Určité uvoľnenie prichádza až v tretej vete, v ktorej hneď na úvod zaznieva nežná lyrická téma, ktorá sa ale postupne vzpína do krátkych akcentovaných figúr. V druhej tretine vety sa objavuje výrazne rytmizovaná téma, ktorá je vlastne akýmsi povznášajúcim pochodom, žánrom, ktorý Brahms vo svojich skladbách nevyužíval často. Pochod zaznieva najskor v tichom podaní klavíra s decentným doprovodom sláčikov a po krátkom rozvedení sa vracia v grandióznom forte. Ďalej sa už vo vete neobjavuje, priestor je znovu ponechaný lyrike.

Ak bola prvá veta výrazom reflexie, tak záverečné Rondo alla Zingarese je presným opakom - vyjadrením temperamentu a spontánnej muzikality. Veta je jedným z najlepších príkladov Brahmsovej náklonnosti ku hudbe uhorských Cigánov, s ktorou sa zoznámil už v mladosti, najmä prostredníctvom uhorského huslistu Reményiho, ktorého sprevádzal na turné. Ústredná téma ronda je impulzívna, ohnivá, do tanca provokujúca melódia, ktorú hrá plné teleso, zatiaľ čo rondové medzivety s brilantnými klavírnymi behmi (svojou ľahkosťou a elegantnosťou pre Brahmsa až netypické) a striedajúcimi sa nástrojovými sólami pripomínajú spontánne improvizácie v cigánskej kapele. V záverečnej časti sa klavír odmlčí a rafinovane prichádza tlmený rapsodický dialóg sláčikových nástrojov, ktorý pripomína koncertnú kadenciu, za ktorým nasleduje rezolútna, priam extravagantná kóda vo vysokom nasadení telesa.

Vybrané nahrávky

• Beaux Arts Trio, Walter Trampler (1973)
• Emil Gilels, Amadeus Quartet
• Martha Argerich, Gidon Kremer, Jurij Bašmet, Miša Majsky (2002)

Literatúra

• Ainsly, Robert: Encyklopédia klasickej hudby. Bratislava: Perfekt, 1997. ISBN 80-8046-085-X
• Schonberg, Harold: Životy velkých skladatelů. Praha: BB Art, 2006. ISBN 807341905X
• Erhardt, Ludwik. Brahms. Bratislava: Opus, 1986.